Ipeľ – rieka, ktorá spája

Ipeľ, životodarná tepna tunajšieho kraja, je ľavostranným prítokom Dunaja. Pramení na Sihlianskej planine pod vrchom Čierťaž vo výške 1 050 m a do Dunaja sa vlieva pri obci Chľaba vo výške 110 m. Celková dĺžka dosahuje 232,5 km, z toho 140 km, od Kalondy až po ústie (s výnimkou úsekov rôznej dĺžky v oblasti Šahy – Vyškovce nad Ipľom – Lontov) tvorí stred jej koryta hranicu s Maďarskom. Plocha povodia Ipľa je 5 151 km2. Perovitá, vývojovo mladá riečna sústava rieky je obojstranne málo rozvinutá, čo významne podmienili vlastnosti podložia. Súčasný režim rieky s dažďovo-snehovým režimom odtoku do značnej miery ovplyvňuje tiež vodáren­ská nádrž Málinec, vybudovaná na hornom Ipli medzi obcami Málinec a Ipeľský Potok. V priebehu druhej polovice 20. storočia došlo k značným vodohospodár­skym úpravám Ipľa. Pôvodná dĺžka jeho meandrujúceho toku bola úpravami výrazne skrátená a pôvodný ráz krajiny Poiplia zmenený.

 

Ipeľská kotlina

Ipeľská kotlina, ktorá je súčasťou Juhoslovenskej kotliny,  patrí do systému nízko položených kotlín Slovenska, keď nadmorskú výšku 300 m presahuje len výnimočne (Olovársky vrch, 327 m). Má tektonicko-erózny pôvod a je založená v mäkkých, málo odolných horninách. V štvrtohorách bol jej hladko modelovaný reliéf formovaný najmä činnosťou tečúcej vody a v posledných storočiach sa na nej výrazne prejavil vplyv človeka. Preto bola pôvodná vegetácia, tvorená najmä lesmi na väčšej časti zmenená. Povrch kotliny je pomerne členitý. Nivou Ipľa a dolnými úsekmi jeho prítokov sa tiahne plochá rovina. Na ňu nadväzujú riečne terasy, prechádzajúce do pahorkatín, ktoré tvoria najväčšiu časť kotliny. V najsevernejších výbežkoch má reliéf vrchovinový charakter. Ipeľská kotlina je typickou poľnohospodárskou krajinou nielen vďaka reliéfu a  kvalitným pôdam, ale aj vďaka vhodným klimatickým podmienkam.

 

Projektovú časť Poiplia zo severu lemujú Krupinská planina a Ostrôžky. Svah kotliny postupne klesá až na pravý breh rieky Ipeľ. Južným smerom presahuje štátnu hranicu s Maďarskom a končí sa na severnom úpätí pohoria Börzsöny. Práve v okolí Centra Rybárik riečny, kde zbiehajú juhozápadné svahy Krupinskej planiny až k rieke Ipeľ, sa kotlina výrazne zužuje a na západe prechádza do Ipeľskej pahorkatiny, ktorá leží v Podunajskej nížine. Na východe uzatvára Ipeľskú kotlinu pahorkatinová časť Lučenskej kotliny.

 

Börzsöny

Börzsöny je rozľahlé sopečné pohorie, ktoré sa nachádza v severnom Maďarsku. Zo severu a západu ho ohraničuje rieka Ipeľ, ktorá zároveň tvorí štátnu hranicu. Na juhu prudko spadá do hlbokého údolia Dunaja a na východe susedí s pohorím Cserhát. Najvyšším vrchom je Csóványos (938 m). Zásluhou silnej vulkanickej činnosti je pohorie Börzsöny veľmi členité, charakteristické hlbokými dolinami a roklinami so strmými bočnými svahmi, ktoré sú porastené dubovými a bukovými lesmi. Pôvodne súvislé pohorie Börzsöny a Visegrádske vrchy predelila rieka Dunaj asi pred 10 miliónmi rokov. V okolí obcí Nagybörzsöny, Madárhegy, Várbükk a Csóványos vznikli rozľahlé ložiská farebných kovov, ktoré podmienili rozvoj baníctva. Atrakciou sú zachovalé úzkokoľajné železnice.

 

Ochrana prírody na Poiplí

 

Národný park Dunaj – Ipeľ

Významná časť Poiplia sa nachádza na území Národného parku Dunaj–Ipeľ (Duna-IpolyNemzeti Park), ktorý bol vyhlásrený v  roku 1997. Rozkladá sa na ploche 60 314 ha a zahŕňa územie medzi riekami Dunaj a Ipeľ, ich alúviá a okolité pohoria Börzsöny, Pilišské a Budínske vrchy. Logo národného parku tvorí nápadný chrobák fuzáč alpský (Rosalia alpina), ktorý sa vyskytuje najmä v bukových lesoch.

Na území národného parku sa ešte pred jeho vyhlásením nachádzali dve chránené krajinné oblasti (Tájvedelmi Körzet) Börzsöny a Pilišské vrchy. Do Poiplia zasahuje A nemzeti park értékeinek a védelmi célkitűzésekkel összehangolt be-mutatása, megismertetése a védett területre (is) irányuló kirándulóforgalom tudatos irányításával biztosítható.sopečné pohorie Börzsöny, ktoré bolo pre svoje mimoriadne prírodné hodnoty chránené od roku 1978. Po vzniku Národného parku Dunaj – Ipeľ sa výmera CHKO Börzsönyi Tájegység zvýšila na 27 905 ha. V parku sa nachádza niekoľko mokraďových maloplošných chránených území, Jazero Kifli a okolie (Dejtár),  Jelšová mokraď pri Ipolyszögu (Ipolyszög) a Páškomský pasienok (Dejtár). Hontianska priepasť (Hont),  predstavuje cennú paleontologickú lokalitu,  kde sa v hlinitých sprašových súvrstviach nachádzajú usadeniny s atraktívnymi pozostatkami morských živočíchov i žraločie zuby.

 

Natura 2000

Po vstupe Slovenska a Maďarska do Európskej únie sa oba štáty zaviazali k vyhlasovaniu chránených území, tvoriacich  súvislú európsku sústavu NATURA 2000. Jej hlavným cieľom je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre Úniu ako celok. Sústavu Natura 2000 tvoria dva typy území – chránené vtáčie územia (vyhlasované na ochranu vtákov a ich biotopov) a územia európskeho významu (vyhlasované na ochranu ostatných živočíchov, rastlín a prírodných biotopov). V Poiplí sa nachádzajú územia európskeho významu Alúvium Ipľa (406,07 ha) medzi Ipeľským Predmostím a Tešmakom a Ipeľské hony (29,3908 ha), pri Ipeľskom Predmostí.  Na maďarskej strane naň nadväzujú územia  Ipoly-völgye (2937 ha), pri dolnom toku rieky a Középső-Ipoly-völgy (1679 ha), smerom hore od obce Őrhalom.

Stredný Ipeľ je okrem toho od roku 2008 súčasťou aj chráneného vtáčieho územia, ktorého slovenská strana bola zapísaná pod názvom Poiplie, a maďarská strana pod názvom Ipolyvölgye.

 

Iné chránené územia

Okrem území sústavy Natura 2000 bolo v okolí vyhlásených aj viacero chránených území národného významu.V slovenskej časti sú to prírodné rezervácie Ipeľské hony (vyhlásená r. 1998, Ipeľské Predmostie), Cúdeninský močiar (vyhlásená r. 2009, Ipeľské Predmostie) a Ryžovisko (vyhlásená r. 2000, Ipeľské Predmostie). Ryžovisko zaberá sústavu bývalých ryžových polí a kanálov na nive Ipľa, vytvorených v polovici 20. storočia. Po ich opustení v sedemdesiatych rokoch, človek do územia výraznejšie nezasiahol, čo umožnilo nástup sukcesie a obnovenie cenných spoločenstiev rastlín a živočíchov. 

 

Ramsarská lokalita Poiplie

Alúvium rieky Ipeľ na slovenskej strane, medzi Ipeľským Predmostím a Tešmakom, rozkladajúci sa na ploche 410,87 ha, vytvára mimoriadne cenný komplex mokradí s vysokou diverzitou (rozmanitosťou)  rastlín a živočíchov, spoločenstiev otvorených vodných plôch, vysokobylinných močiarov, vlhkých lúk i lužných vŕbovo-topoľových a nížinných lesov. Predstavuje významný biotop hniezdiacich a migrujú­cich vtákov, miesto rozmnožovania rýb, obojživelníkov, cicavcov, hmyzu a ďalších skupín živočíchov. Preto ho roku 1998 zapísali do Zoznamu mokradí medzinárodného význa­mu (tzv. Ramsarských lokalít). Priľahlú časť na maďarskej strane, ktorá je súčas­ťou Národného parku Dunaj–Ipeľ, v roku 2001 taktiež vyhlásili za Ramsarskú lokalitu. Práve kvôli svojim prí­rodným hodnotám bolo Poiplie v roku 2007 vyhlásené za bilate­rálnu, slovensko-maďarskú mokraď medzinárodného významu.

Na spoznanie tohto cenného územia slúži turisticko-náučný chodník Ramsarskou lokalitou Poiplie, so siedmymi zastávkami.